reklama

Hubová polievka a Princove halušky á la Engerau

Žiaľ, už je to raz tak. Som trestuhodne nespamätaná a neimúnna voči ľudskej drzosti, najmä ak útok príde nečakane. Patrím k ľuďom, ktorých iní bežne označujú ako papuľa, číslo alebo prípad. Keď však hlad a únava spoja svoje sily, môj reakčný čas klesne hlboko do červených čísel. Toto sa mi žiaľ stalo osudným aj v túto sobotu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

 Od rána sme s kamarátkou balili veci do balíkov a balíčkov. Skončili sme okolo tretej poobede a v tom momente sme si uvedomili, ako príšerne sa naše žalúdky domáhajú prítomnosti jedla. Bývame v strede Petržalky. Je tu niekoľko reštaurácií čoby kameňom dohodil. Tak sme našich psíkov premiestnili ku mne domov, aby sme ich po obede mohli ísť spoločne vyvenčiť, a práve preto si kamarátka nechcela brať kabelku, ani jej obrovskú peňaženku (nie že by bola taká bohatá, ale peňaženka má správnu farbu a dizajn, takže rozmer bol druhoradý). Strčila si pár gastrolístkov do vrecka a ja som si zobrala z domu prezieravo kabelku s peňaženkou, lebo aj tak sme sa museli vrátiť ku mne pre psíkov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Ak poznáte reštauráciu Engerau, je to taká lepšia krčma, s cenami, ktoré sa blížia cenám priemerných reštaurácií v meste. Už som tam raz jedla, takisto hladná na smrť a objednala som si bryndzové halušky. Ja viem, v Bratislave môžem čakať akurát tak brucha bolenie, ale keď ja nejem mäso. Jednoducho mi nechutí, občas si dám kura alebo rybu, alebo dobre korenenú klobásu, kedy korenie prekryje chuť mäsa. A milujem sladkosti. Veľa, veľmi veľa. Takže som sa vtedy len znova utvrdila v tom, že pokiaľ ide o halušky, som nenapraviteľná. Čo som čakala? Zázrak? Asi. A tu sa dostávam k názvu článku, Engerau ma neprekvapilo jedlom Gordon blue a Bolónsku palacinku v ponuke. Nič nového pod slnkom, slovenskí kuchári sú známi svojou kreativitou pokiaľ ide o komolenie cudzích názvov jedál. Prečo teda nerozšíriť ich kreativitu na jedálnom lístku o domáce jedlá? Takí princovia určite nechodili na Liptov na salaše koštovať pravé bryndzové halušky, takže zvratky podávané tu na dolniakoch, by mohli mať kvôli odlíšeniu od pravých bryndzových halušiek rovnako kreatívne pozmenený názov. Princove halušky by znelo dokonca tak, akoby ich vyslovil rodený Nemec, či Rakúšan. K reštaurácii Engerau by sa to dokonale hodilo. A prečo nepremenovať aj iné jedlá, ako napríklad Unudené koleno, Kurací rezeň na národno, Klapačky, Zapíjačková pochúťka, Palacinka na toxický spôsob, Vyprážané kramáre.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ale späť k sobote. Vleteli sme dnu hladné a zničené, ja som si objednala vyprážaný encián a kamarátka vyprážané šampiňóny. Moje opečené zemiaky boli síce nedosolené, ale taká drobnosť kuchára predsa z miery nevyvedie. No cesnakové zemiaky, ktoré si objednala kamarátka, to už bol zážitok. Svietili do diaľky červenou farbou papriky. Bolo na nich viac papriky ako v pravom maďarskom paprikáši. K vyprážanému enciánu som si nemohla objednať brusnicový kompót, iba rôzne tatarky a dressingy, tak som sa uspokojila so suchým obedom. Kuchár v nejakom záchvate dekoračného šialenstva posypal môj tanier zrejme už skoro ráno nadrobno nakrájaným petržlenom. Bol totiž očividne poriadne odstáty. Zelenina na tanieri tiež nevyzerala ako čerstvo nakrájaná. Porcie boli obrovské. Také obrovské, že dezert, ktorý by som si za normálnych okolností určite objednala, sa nezmestil. Poznáte to, keď ste veľmi hladní a narýchlo spráskate obsah taniera. Potom zrazu zistíte, že určite od stola nevstanete. Po tejto porcii som nielenže nevečerala, ale raňajkovala som až v nedeľu o jedenástej. A to dokážem zjesť skutočne obrovské kopy jedla.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Vypýtali sme si účet, a tu prišiel zlatý klinec programu. Kamarátka vytiahla gastrolístky z vrecka. Hromy a blesky na našu hlavu. Najprv sme mysleli, že gastrolístky neberú, potom že tieto konkrétne gastrolístky neberú, ale bolo nám tým najdrzejším tónom vysvetlené, že pokrčené si môžeme nechať, že na peniaze a lístky sa nosia peňaženky, milé slečny. Takto to pokračovalo ešte do patričných výšok. V šoku som sa zmohla jedine na to, že som nedala sprepitné, čo robím skutočne málokedy. Spamätali sme sa až vonku. Ešte nikdy mi nevynadala čašníčka, dvadsaťročná drzaňa. Pritom sme tam nechali 15 eur, čo je na sídliskovú reštauráciu skutočne dosť. A to, že ju mama nenaučila ďakujem, prosím a podobné zdvorilostné frázičky, je nepodstatné. Pri jej správaní by aj tak vyzneli len ako výsmech.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Podškrtnuté a zrátané, Engerau u mňa nadobro skončilo. Dosť ma škrie, že som sa naspamätala skôr a nenechala si zavolať šéfa, nemusela by som sa dodatočne rozpisovať na blogu. Žiaľ, vypomstila sa mi moja nepripravenosť. Skrátka sme obe zostali ako tvrdé í.

Zuzana Široká

Zuzana Široká

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Viem, že nič neviem. Alebo neviem, že niečo viem? Porozmýšľam... Zoznam autorových rubrík:  zvieratáŠpanielskoJazykové perly a perličkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu